Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zrútený "most" (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť

ďakujem pán Paulík

súhlasím s Vašou analýzou, je to potrebné vysvetliť aj laikom,
R.I.P. pozostalým, vnímam to veľmi citlivo - keď padne most, nech je to ten najvážnejší argument investorom, ktorý prekračujú hranice, tlačia na čas, financie, bezohľadu na počasie a všetky ostatné vplyvy a vyhráva tlak a penále
 

treba ujasniť, čo sa vlastne zrútilo?

no ja teda nie som stavbar ani sudny znalec, ale tolko viem, ze pod mostom tecie rieka. alebo aspon potok.
a ak je nejaky "most" nad cestou ci terennou prekazkou, tak to nie je most, ale NADJAZD. :-)
 

 

a prave preto, ze nie si stavbar ani sudny znalec, nemal by si sa k tomu vyjadrovat
most je to, ak ma rozpatie vacsie ako 2 m, do 2 m hovorime o priepustoch, ziadne kriterium z hladiska prekonavanej prekazky neexistuje
 

Čo je viadukt?

Čo je estakáda?
Čo je nadjazd?
Takže tie definície a vyjadrovanie by som nechal "na pokoji".

A čo sa zrútilo? Zrútilo sa debnenie (šalungy).
A čo nevydržalo? Nevydržali podpery (lešenie) alebo terén pod podperami.
A prečo nevydržali podpery? Boli slabé, boli špatne umiestnené, bolo ich málo, alebo boli slabo navzájom pospájané.
A prečo nevydržalo podložie? Mohlo sa zosunúť po spodnejšej vrstve, mohlo sa preboriť do mäkších vrstiev, mohla voda vyplaviť zo štrku íly...
Skrátka niečo bolo zanedbané.

Nie som stavbár ani geológ, ale vidím že novinári majú z toho biznis.
 

Na inom mieste v SME píšu, že:

"Statici pri projektovaní nosnosti konštrukcií zvyčajne rátajú s rezervou 25 až 30 percent" - čo ma veľmi pobavilo, lebo napríklad v Bratislave je poslednou dobou mimoriadne populárne nadstavovať na staré jednoposchodové haraburdy, spred vojny, trojposchodové nadstavby - ako keby naši dedovia a pradedovia neboli mali v časoch hospodárskej krízy a dvoch svetových vojen inú starosť, než vyhadzovať naškblené peniažky na masívne základy a nosné múry pre svojich špekulatívnych vnukov a pravnukov :))) Som zvedavý na prvé zametrasenie, keď to všetko pôjde dolu a s tým aj polovička nových - no ofajčných - výškových budov. Všetci budú múdri jak rádio a úradníci s plnými papuľami poredpisov a hlavne riadne vydutými vreckami sa budú tváriť, že sú zrazu muzikanti ...
 

g

neviem ako na stavbe ale pri výťahoch je norma ktorá hovorí že nosné lano musí mať 10x večššiu unosnosť ako je predpísaná nosnosť výťahu. príklad nosnosť kabíny je 200kg , kabína váži 300 kg , = nosne lano musí mať nosnosť 5 000kg.
na stavbe kde sneží , prší je rezerva 20 - 30% , to snad nemyslia vážne.
 

 

skutočná rezerva schovaná v normových vzťahoch je približne100% ... tých 20 -30% navyše znamená že si statik nechá rezrvu ešte navyše oproti tej čo je zahrnutá v normových vzťahoch
 

 

Pri vsetkej ucte statik ktory predimenzuje stavbu o 30% si v dnesnej dobe u investorov ani neskrtne. Toleruju tak max 10-15% inak nemas robotu. Dokonca hlavny projektanti aby dostali zakazku tlacia statikov ist na hranu. Ci je to dobre nech posudi kazdy sam. Fakt je ten ze investor neda navyse ani euro. Nechcem spekulovat ale moj nazor je ze kolaps podpornej konstrukcie nastal pravdepodobne unavou materialu niektorej jeho casti.
 

 

A ak statik odmietne takuto usporu, tak si investor najde ineho, ktory ju schvali (napr. Optima KE je takto dostavana).
 

 

ja som stavbár a preto ma bombastické neodborné novinárske drísty poriadne vytáčali k+ za tvoju reakciu. Aspoň niekto vie pouľívať rozum
 

no tak nas pouc,

aky je rozdiel medzi mostom a nadjazdom. alebo teda viaduktom. stale trvam na tom, ze pod mostom tecie voda. alebo co ine - mlieko?
 

Myslím, že rozdiel tam nie je,

len most je širší pojem ako viadukt
 

Most

pokiaľ dobre pamätám zo školy, most je súčasťou cesty a je to všetko, čo kríži prekážku a má rozpätie väčšie ako 2 m. Mosty sa potom delia podľa dĺžky a výšky pilierov a potom podľa charakteru prekážky, ktorú križujú. Estakáda je dlhý most, ktorý má viac polí vedený nad terénnou prekážkou (aj rieka), viadukt je most nad vysokým údolím (aj riekou), akvadukt je most nad umelým kanálom, podjazd je, keď cesta vedie pod prekážkou a to je zväčša žel. trať, nadjazd je tuším nad žel. traťou a aj ako most - vetva v rámci križovatky. Google napovie viac o typoch a charakteristike jednotlivých mostných objektoch.
 

Akvadukt je práve ten kanál

aqua (voda) + ducere (viesť). Nad čím a pod čím nezáleží. A to ani v jednom tvojom príklade. Ešte daj nadchod ponad kukuričné pole a podchod popod silážnu jamu, mudrlant.
 

poucenie

medzi mostom a nadjazdom nie je ziadny rozdiel, norma STN 73 6200 Mostne nazvoslovie, pojem NADJAZD nepozna, existuje obmedzenie pre pojem most z hladiska rozpatia
NADJAZD je obycajny laicky vyraz, ktory si ty stotoznujes s mostom, ktory prekonava ako prekazku vodny tok, ale nie je to v ziadnom pripade vseobecne akceptovany terminus technicus
NADJAZD = VIADUKT, cisto z lingvistickeho hladiska, ako tu uz niekto spomenul, via = cesta ducere = viest, cize konstrukcia, ktora prevadza cestu ponad nejaku prekazku
alebo NADJAZD, konstrukcia, po ktorej jadzia vozidla ponad prekazku
nadjazdom moze byt aj spominany priepust, ktory nesplna podmienky pre most z hladiska rozpatia, ale prevadza komunikaciu ponad prekazku

stale trvam na tom, ze delenie mostov z hladiska prekonavanej prekazky nie je terminologicky vymedzene, a na rozdiel od teba sa opieram o technicke normy a nie o svoje pocity
 

akosi veľa ľudí začalo znova a zase

zomierať za tejto socialistickej vlády ??? náhody to určite nie sú ...
 

Článok už je na titulke SME,

takže konečne zasvätený komentár. Čo by robilo SME bez svojich čitateľov, ktorí tvoria noviny? A za trest dostanú pijáno.
 
Hodnoť

nie som odbornik na mosty, ale

myslim, ze hlavna chyba bola, ze tolki ludia sa motali pod a na konstrukcii, na ktoru sa lial beton. Toto je nepredstavitelne porusenie vsetkych zasad bezpecnosti, ktore mi cely zivot vtlkali do hlavy.
Konstrukcia by sa sice zrutila rovnako, ale tragedia by nebola tak velka, skody by boli prevazne materialne.
 

 

ja si nemyslim, ze 20 ludi je pri stavbe takehoto rozsahu prilis vela ludi... sice neviem uplne presne ako pumpovali beton na konstrukciu, ale mam pocit, ze na obrazkoch boli 2 betonove pumpy, takze k nim museli byt operatori, niekto, kto potom smeroval hadicu pumpy na spravne miesto a chlapi, ktori potom beton posuvali dalej... takze 19 ludi zase na stavbu tohoto rozsahu nie je podla mna az tak vela... ale vysetrovanie uvidi. kazdopadne, je to smutne, hlavne ked si predstavime, aky lievik penazi to je a kolko taky bezny chlap na stavbe z ceny zakazky dostane, kym to pretecie cez troch kontraktorov...
 

Tak, tak

"kazdopadne, je to smutne, hlavne ked si predstavime, aky lievik penazi to je a kolko taky bezny chlap na stavbe z ceny zakazky dostane, kym to pretecie cez troch kontraktorov..."
Táto informácia v správach ma riadne "vytočila"! Keďže všetci v poradí si chcú na zákazke "zarobiť", tak už neostáva ani na platy, ani na minimálnu kvalitu práce...a takte u nás na každom kroku!!!
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Najčítanejšie


  1. Martin Greguš: Poslanec Blaha vs ETIKA. Viete aké predmety Ľ. Blaha učil na Akadémii policajného zboru? 379
  2. Peter Gregor: Čierno biela sloboda - Zanzibar. 220
  3. Martin Greguš: Matovičov status o obyčajných ľuďoch a dôchodcoch. Je to správna "interpretácia" situácie? 103
  4. Karolína Olšavská: Dve sestry alebo Kam môže dospieť zlo zasiate rodičmi 90
  5. Michal Porubän: Senzácia : O poslanca Ľuboša Blahu prejavil záujem Oxford,Harvard a aj Princeton ! 83
  6. Simona Kyselicová: Ako som začala predávat' medovníky v zahraničí || Život v Nórsku 68
  7. Martin Ondráš: Prvý minister novej vlády o ktorého sa zaujíma generálna prokuratúra 41
  8. Michal Šimečka: Dedičstvo Fica a Pellegriniho - sme poslední v EÚ 39
  9. Matúš Lazúr: Testovanie je pripravené a najlepšie by bolo sa ho zúčastniť 35
  10. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (22. - 28.1.1921) 34

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 2.
  2. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 1.
  3. Martin Krištoff: Problémy dodávok vakcín korigujú akcie farmafiriem
  4. Olívia Lacenová: Kuriérske spoločnosti sa zviezli na silnejúcich online nákupoch
  5. Stanislav Jurčišin: Kapitalistický úžernícky režim v plnom rozkvete. Quo vadis?
  6. Michal Ičo: Tibor Ičo- Stromy
  7. Stanislav Martinčko: Čo všetko hodinku meral Pellegrinimu krajčírsky majster???
  8. Jozo Peric: Chorváti chcú aj napriek pandémii euro. Chorvátsko ho prijme v roku 2023
  9. Vladimír Bohm: Zrušenie Trampových profilov urýchľuje koniec sociálnych sietí
  10. Dušan Seberíni: Nehádžte perly pod svine. Príhovor ministrovi zdravotníctva


Už ste čítali?