Priečny presun mosta na D1-D4 – princíp technológie.

Autor: Peter Paulík | 22.2.2021 o 0:49 | (upravené 22.2.2021 o 1:23) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  5169x

Pri výstavbe diaľnice D4 sa použila jedna z najmodernejších technológií používaných pri výstavbe mostov. V blogu je stručne, čo možno najzrozumiteľnejšie, popísaný jej princíp a aplikácia pre tento projekt.

V sobotu, 20.2.2021, bol úspešne presunutý aj druhý most, ktorý umožní v rámci diaľnice D4 prejazd popod diaľnicu D1 v Bratislave. Pri tejto výstavbe sa použila technológia presunu konštrukcie pomocou vzduchových vankúšov, alebo teda v angličtine, technológia Air Pad Sliding (APS).

Hlavnou výhodou tejto technológie výstavby je najmä to, že ušetríte veľmi veľa času uzávery diaľnice, keďže si celú konštrukciu postavíte v jej bezprostrednom okolí a následne ju presuniete do definitívnej polohy. Nevýhodou sú mierne zvýšené náklady na vystuženie konštrukcie, keďže počas presunu je podopretá v iných miestach ako tomu bude v definitívnej polohe a tiež cena samotnej technológie na takýto presun.

Už ako napovedá názov technológie, pri presune mosta sa využívajú tzv. vzduchové vankúše, ktoré znižujú trenie na úplné minimum (pod 0,5%, oproti napr. 3% pri presune na teflónových platniach). Technológia využíva stlačený vzduch, ktorý sa vháňa pod pätky zdvíhacích lisov, čím dochádza k tomu, že táto pätka takmer akoby sa vznášala tesne nad oceľovou klznou dráhou (vzduch samozrejme čiastočne uniká popod gumené tesnenie).

Na týchto pätkách sú umiestnené vertikálne zdvíhacie hydraulické lisy, ktoré konštrukciu nadvihnú a následne počas presunu ju držia v dokonalej rovine. To je možné aj vďaka počítačom riadenému zdvihu lisov, ktorý koriguje prípadné nerovnosti dráhy po ktorej sa konštrukcia posúva.

sústava vzduchových vankúšov, zvislých zdvíhacích lisov, krátkych kotvených konzol, horizontálnych lisov so samočinným prekotvovaním na klznej dráhe.sústava vzduchových vankúšov, zvislých zdvíhacích lisov, krátkych kotvených konzol, horizontálnych lisov so samočinným prekotvovaním na klznej dráhe.

V prípade, že by tieto zvislé lisy nedokázali regulovať nerovnomerné zatlačenia a deformácie dráhy, musela by byť klzná dráha dokonale rovná a tiež podložie viac únosné, s čím by súvisela samozrejme vyššia cena a najmä potrebný čas na ich zhotovenie. Samotná konštrukcia mosta, ktorá sa presúvala (tuhá krabica), je totižto veľmi citlivá na nerovnomerné poklesy, ktoré by mohli nastať.

Po nadvihnutí konštrukcie a aktivácii „vzduchových vankúšov“ nasleduje posun mosta sústavou horizontálnych hydraulických lisov. Jednoducho povedané, konštrukciu postupne „tlačíte“ na miesto určenia po predpripravenej klznej dráhe. Horizontálne lisy, ktoré konštrukciu posúvajú, sa musia po jednotlivých krokoch "prekotviť" a aj táto činnosť je automatizovaná ďalšou sústavou hydraulických piestov a čeľustí. Úplne poslednou fázou presunu je potom spustenie konštrukcie do definitívnej polohy. Pre lepšie pochopenie celej zostavy a posunu konštrukcie som pripravil aj jedno krátke video priamo z výstavby.

Osobne som veľmi rád, že sa táto nová technológia (APS) dostala v pomerne krátkom čase od jej zavedenia do praxe aj na Slovensko a pevne verím, že sa bude využívať všade tam, kde jej benefity prevážia mierne vyššiu cenu výstavby. Zároveň by som rád zablahoželal zhotoviteľovi, projektantovi ako aj NDS k tomuto unikátnemu počinu a poprial im veľa zdaru pri aplikáciách ďalších podobných progresívnych technológií výstavby mostov.

A na úplný záver ešte pár fotiek a odkazov na videá z výstavby.

Videá z live-streamov NDS - rozhovory s viacerými odborníkmi:

https://www.facebook.com/pomoc.na.dialnici/videos/2830748710540305

https://www.facebook.com/pomoc.na.dialnici/videos/231851921921292

Videá zo zhotovovania prvého mosta:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Brali ich v noci a umučili strašným spôsobom. Boli medzi nimi aj Slováci

Ustašovci zavraždili v lágri 106 Slovákov a každý z nich má svoj príbeh.


Už ste čítali?