Výstavba a pomenovanie nového mosta v Komárne.

Autor: Peter Paulík | 13.5.2020 o 8:35 | Karma článku: 10,61 | Prečítané:  7901x

Nový most cez Dunaj v Komárne prešiel zložitou históriou spojenou s hľadaním dohody medzi dvoma krajinami, hľadaním financií a vhodného spôsobu premostenia. Teraz, keď sa blíži deň jeho otvorenia, otázne zostáva ešte pomenovanie.

Cestné spojenie medzi dvoma brehmi Dunaja, medzi niekdajšími mestskými časťami jedného mesta Komárno, zabezpečoval od roku 1892 Alžbetin most, ktorý však postupne prestal vyhovovať na stále narastajúce požiadavky dopravy. Prestal vyhovovať nielen z hľadiska únosnosti, ale aj z hľadiska nedostatočnej šírky. Z tohto dôvodu sa začalo hľadať riešenie na nové premostenie s viacerými variantami umiestnenia mosta (či premostiť Dunaj pod, resp. nad Komárnom). Obe varianty mali svoje výhody aj nevýhody, aj z hľadiska dopravného, ako aj z hľadiska technického (dĺžka premostenia, geológia a pod.).

Nakoniec po viacerých analýzach zvíťazila varianta výstavby mosta pred Komárnom, v blízkosti existujúceho železničného mosta. Tento variant bol výhodnejší najmä pre Slovensko, keďže premostenie pod Komárnom by si vyžiadalo vedenie cesty cez močaristé územie. Taktiež šírka koryta je pod Komárnom už väčšia, čo by vyústilo k nutnej väčšej dĺžke mosta.

Alternatívy polohy mosta a napojenia ciest. Vľavo: slovenská štúdia, vpravo: maďarská štúdiaAlternatívy polohy mosta a napojenia ciest. Vľavo: slovenská štúdia, vpravo: maďarská štúdia (prednáška Ing. L. Nagya, Hidász napok, Vyšehrad, 2013)

Projektovanie mosta sa začalo už v roku 2006, avšak začiatok výstavby sa následne niekoľkokrát posunul najmä z dôvodu legislatívnych nejasností a problematiky financovania výstavby za významnej spoluúčasti Európskej únie. Reálne výstavba tak začala až v roku 2017.

Čo sa technickej stránky týka, tak zvolená varianta zaveseného mosta s asymetrickým pylónom len s jednou stojkou (laicky povedané: len s jednou nohou), bola často aj ostro kritizovaná, keďže takéto riešenie je pre veľké mosty veľmi atypické. Problémom kritiky však bolo, že sa nikdy nespravila alternatívna štúdia, ktorá by potvrdila, resp. vyvrátila, že navrhnuté riešenie je finančne náročnejšie. Symetrický pylón (laicky: s dvoma nohami) je však určite staticky efektívnejší a teda by mal byť aj lacnejším variantom, aj keď možno by výstavba pylóna trvala o niečo dlhšie.

Ako to už pri mostoch cez Dunaj býva, jednou z najťažších fáz výstavby je zakladanie mosta v toku rieky. To sa riešilo vytvorením tzv. umelého ostrova.

Asymetrický pylón si vyžiadal aj pomerne masívnu oceľovú konštrukciu podstavy, ktorá je v konečnej fáze zabetónovaná v pilieri a nie je viditeľná.

Po zhotovení pilierov sa horná stavba realizovala postupným vyvesovaním dielcov na pylón, ktoré sa dovážali na lodiach.  Na ich zdvíhanie z lodí sa použil jeden z najväčších plávajúcich žeriavov, ktoré operujú na Dunaji.

Posledný dielec mosta sa založil dňa 3.12.2019, čím bolo premostenie dokončené. Zostávalo ešte dokončiť neštandardný pylón, ktorý má jednu polovicu prierezu vo vnútri vybetónovanú a v druhej časti v ňom vedú aj tzv. predpínacie káble slúžiace na korekciu napätosti a deformácií.

Dĺžka nosnej konštrukcie dosiahla 601 metrov s max. rozpätím 252 m (podrobné technické informácie o moste a výstavbe sa dajú nájsť napr. tu).

Nakoniec, aj napriek, aj s ohľadom, na kritiku odbornej verejnosti (kvôli asymetrickému pylónu), sa nový most v Komárne určite svojsky zapíše do mostárskej histórie a navyše sa bude ešte veľmi dlho pýšiť titulom mosta s najvyšším pylónom na Slovensku. Výška pylóna dosiahla 118 metrov, čo je o 23 metrov viac ako má most SNP. Na výpočtoch a výkresoch mosta pracovalo niekoľko desiatok projektantov z dvoch veľkých slovenských a maďarských projekčných firiem pod vedením Ing. Ladislava Nagya, Ing. Mátyássy Lászlóa, a Ing. Gilyén Eleméra.

Zaujímavosťou z výstavby bolo aj zriadenie informačného centra s možnosťou exkurzií pre laikov. Takúto iniciatívu by som prijal pre všetky veľké infraštrukturálne projekty o ktorých sa laici nedozvedia takmer nič, až kým sa náhodou niečo negatívne nestane. V informačnom centre bola vystavená maketa mosta a rôzne iné zaujímavosti a artefakty, ktoré mali priblížiť návštevníkom  problémy s ktorými sa stavbári stretli počas výstavby a s výzvami, ktoré ich ešte len čakajú. Na stavbe mosta bol najmä stavebný dozor veľmi ústretový a umožnil nám viaceré návštevy výstavby mosta pre študentov so zameraním na mosty (v rámci Stavebnej fakulty STU) za čo im ešte raz ďakujem.

Teraz, keď sa už blíži termín otvorenia mosta, ostáva ešte vyriešiť otázku jeho pomenovania. V liste, ktorý bol adresovaný ministerstvu prišlo viacero návrhov od rôznych odborných spolkov. Objavili sa tam alternatívy ako napr. Jókaiho most, resp. Mikovíniho most a pod.

Je otázne ktorý názov bude nakoniec zvolený a kto o ňom vôbec rozhodne. Ja sa osobne prikláňam k pomenovaniu mosta po J. Feketeházym (s pôvodným menom Černihaus), ktorý patrí medzi popredných mostárov bývalého Uhorska. Rodák zo Šale, podrobnejšie som o ňom písal tu, navrhol množstvo veľkých významných mostov a spolupracoval dokonca aj s legendárnym Gustavom Eiffelom. Feketeházy, je okrem iných, aj autorom prvého trvalého mosta cez Dunaj v Komárne, Alžbetinho mosta, a je zároveň aj dobrou alternatívou pre obe strany. Meno, ktoré by symbolizovalo spoluprácu Slovenska s Maďarskom, ktorá sa podarila dosiahnuť pri výstavbe toho mosta na veľmi vysokej úrovni. Spolupráca týchto dvoch krajín by tak bola reprezentovaná menom mostára, ktorý spájal brehy riek ešte dávno predtým ako ich politická situácia hranicami rozdelila.

Zaťažovacia skúška mosta prebehne tento víkend.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Problémový Solej končí na Najvyššom súde. Po návrate z péenky ho vyhodili

Konanie bývalého kancelára súdu prešetruje polícia.

Bödöra po príchode na políciu zadržali

Bödör sa neskoro večer vrátil z Chorvátska.


Už ste čítali?