reklama

Výstavba diaľnice pri Ružomberku

V blogu prinášam stručný popis spôsobov výstavby a aktuálny stav mostov na diaľničnom úseku D1 Hubová-Ivachnová.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Úsek diaľnice obíde mesto Ružomberok zo severu, pričom musí dvakrát prekročiť rieku Váh.

Úsek Diaľnice Hubová - Ivachnová
Úsek Diaľnice Hubová - Ivachnová 

Na uvedenom úseku diaľnice je možné vidieť opäť takmer všetky najpoužívanejšie technológie výstavby betónových mostov. Pri mostoch je technológia a postup výstavby najdôležitejšou časťou návrhu mosta a musí ju robiť skúsený mostár, ktorý zváži všetky náležitosti, ktoré výstavbu ovplyvnia. Pri rozhodovaní o tom, ktorá technológia sa nasadí, je potrebné zvážiť najmä typ mosta, rozmery konštrukcie, polohu pilierov (závislá od prekonávanej prekážky a geológie), charakter terénu pod mostom, dostupnosť danej technológie, požadovanú rýchlosť výstavby a pod. Technológia, ktorá sa nakoniec vyberie, by mala byť potom taká, ktorá je za daných okrajových podmienok najefektívnejšia. Vybraná technológia nie je vždy najlacnejšia, najmä v prípade keď je rozhodujúca rýchlosť výstavby a nie je takmer nikdy ani jedinou možnou alternatívou, ktorá prichádza do úvahy. Ešte by som podotkol, že v prípade mostov nie je možné aby o technológii výstavby mosta rozhodoval niekto, kto nerozumie statike mostov a ani niekto bez dlhoročných praktických skúseností. V každom prípade výstavba mostov vždy reprezentuje vrchol staviteľstva a vždy vypovedá o úrovni danej krajiny a spoločnosti. Ako to teda vyzerá momentálne na tomto úseku prinášam na v tomto krátkom blogu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvý z mostov, ktoré som mal možnosť v rámci zasadania fib navštíviť bol most s pracovným označením 216 pri Ivachnovej. Most je stavaný z tzv. tyčových prefabrikátov (samostatných nosníkov), ktoré sa vyrábajú v kontrolovaných podmienkach v tzv. prefe odkiaľ sa dovážajú priamo na stavbu. Kvôli preprave je limitovaná maximálna dĺžka jedného dielca, ktorý je možné dopraviť a tak musia byť 40 metrové nosníky vyrábané z troch častí. Jednotlivé časti nosníka sa potom na stavbe spájajú do jedného dielu zopnutím tzv. predpínacími káblami. Nosníky sa následne ukladajú zavážacím žeriavom na predom osadené priečniky uložené na pilieroch. Zaujímavosťou tohto mosta je, že 40 metrov dlhými nosníkmi sú vytvorené mostné polia s rozpätím 42 metrov, čo sa dosiahlo netradičnými širokými priečnikmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
40 metrov dlhé nosníky po zopnutí z troch dielcov
40 metrov dlhé nosníky po zopnutí z troch dielcov 
Priečnik na ktorý sa ukladajú nosníky (po uložení nosníkov a doarmovaní sa priečnik zaleje betónom spolu so spriahujúcou doskou nad nosníkmi)
Priečnik na ktorý sa ukladajú nosníky (po uložení nosníkov a doarmovaní sa priečnik zaleje betónom spolu so spriahujúcou doskou nad nosníkmi) 
Zavážací žeriav, ktorým sa ukladajú nosníky
Zavážací žeriav, ktorým sa ukladajú nosníky 

Ďalším mostov v smere od Ivachnovej k Ružomberku je most stavaný na pevnej skruži. Táto technológia sa používa v prípade že most nie je veľmi vysoko nad terénom (ideálne do 20 metrov), terén je prístupný a dostatočne únosný a most nie je veľmi dlhý (ideálne do 200 metrov). Ak je most krátky dební sa na celú dĺžku, v prípade dlhších mostov sa postupuje postupne po poliach. Výhodou je že je možne zhotoviť takmer ľubovoľný tvar mosta, avšak táto technológia je veľmi prácna a neefektívna pre väčšie dĺžky mostov.

Most stavaný na pevnej skruži
Most stavaný na pevnej skruži 

Pre dlhé mosty je alternatívou k pevnej skruži tzv. výsuvná skruž, pričom na diaľničnom úseku sa nachádzajú dva mosty, stavané touto technológiou. Most sa v tomto prípade stavia samonosným debnením, ktoré je konštruované tak, že sa dokáže pohybovať s podperami kotvenými len v miestach pilierov. Tým je debnenie takmer úplne nezávislé na teréne pod mostom a počas výstavby nie je priestor pod mostom (okrem pár metrov tesne pod konštrukciou) nijako obmedzený. Taktiež rýchlosť výstavby je v porovnaní s pevnou skružou niekoľkonásobná. Vzhľadom na jej komplexnosť je však takáto skruž pre krátke mosty neefektívna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Výsuvná skruž (v tomto prípade sa použila modifikovaná staršia konštrukcia zväčša používaná na provizórne mosty)
Výsuvná skruž (v tomto prípade sa použila modifikovaná staršia konštrukcia zväčša používaná na provizórne mosty) 
Skruž je podopieraná oceľovými konštrukciami uchytenými na pilieroch
Skruž je podopieraná oceľovými konštrukciami uchytenými na pilieroch 
Moderná výsuvná skruž nasadená na ďalšom moste.
Moderná výsuvná skruž nasadená na ďalšom moste. 
Pohľad na výsuvnú skruž a jej podpery (skruž sa pri presune do ďalšieho poľa roztvorí tak, aby mohla obísť pilier)
Pohľad na výsuvnú skruž a jej podpery (skruž sa pri presune do ďalšieho poľa roztvorí tak, aby mohla obísť pilier) 

Na diaľničnom úseku sa nachádza ďalej jeden most stavaný tzv. vysúvaním. V takomto prípade sa most stavia na teréne za oporou, odkiaľ sa hydraulickými lismi postupne vysúva ponad údolie. Podrobne som o tejto technológii písal v jednom mojom staršom blogu. Výhodou tejto technológie je že je pomerne jednoduchá a rýchla, avšak tiež má svoje limity a obmedzenia a tak nie je vždy použiteľná.

Most stavaný technológiou vysúvania (vpredu vidieť modrý výsuvný nos, ktorého základná funkcia je zmenšiť namáhanie konštrukcie mosta počas výstavby)
Most stavaný technológiou vysúvania (vpredu vidieť modrý výsuvný nos, ktorého základná funkcia je zmenšiť namáhanie konštrukcie mosta počas výstavby) 
Hydraulické lisy, pomocou ktorých sa most vysúva ponad údolie (na pilieroch sú klzné platne pre zmenšenie trenia)
Hydraulické lisy, pomocou ktorých sa most vysúva ponad údolie (na pilieroch sú klzné platne pre zmenšenie trenia) 
Príprava armatúry vo výrobni za oporou
Príprava armatúry vo výrobni za oporou 
Pohľad na most (na pilieroch vidieť pracovné lávky, ktoré slúžia pri výsune na prístup pracovníkov, ktorí obsluhujú klzné ložiská)
Pohľad na most (na pilieroch vidieť pracovné lávky, ktoré slúžia pri výsune na prístup pracovníkov, ktorí obsluhujú klzné ložiská) 

Posledným mostom na úseku diaľnice, ktorý som mal možnosť navštíviť je most pri Hubovej, ktorý sa stavia technológiou letmej betonáže. Pre veľké rozpätia (nad 60 metrov) je to často jediná možná technológia výstavby, ktorá má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Most sa v tomto prípade stavia postupne v smere od pilierov ponad prekážku tzv. betónovacím vozíkom. Ten sa pohybuje po už zhotovenej časti mosta do ktorej je kotvený. Technológia je relatívne pomalá a zložitá najmä z pohľadu výpočtov deformácií, avšak vďaka veľkým rozpätiam, ktoré sa dajú vďaka nej z betónu postaviť (aj viac ako 250 m) je kráľovnou mostárskych technológií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Letmá betonáž (betónovacie vozíky sa postupne po záberoch posúvajú už po hotovej konštrukcii)
Letmá betonáž (betónovacie vozíky sa postupne po záberoch posúvajú už po hotovej konštrukcii) 

Jediná technológia, ktorá má na území SR dlhoročnú tradíciu, no na tomto úseku nebola nasadená je technológia letmej montáže. Táto technológia bola však ešte pred pár mesiacmi plne vyťažená pri úseku pri Žiline (Lietavská Lúčka), kde sa ňou postavili dva mosty celkovej dĺžky viac ako 2100 metrov.

Letmá montáž (Žilina, 2015) Staticky sa technológia podobá letmej betonáži. Hlavným rozdielom je, že jednotlivé segmenty nie sú betónované na stavbe, ale v prefe. Prefabrikáty sa na stavbe montujú zavážacím žeriavom. Na úseku Hubová-Ivachnová sa nepoužila
Letmá montáž (Žilina, 2015) Staticky sa technológia podobá letmej betonáži. Hlavným rozdielom je, že jednotlivé segmenty nie sú betónované na stavbe, ale v prefe. Prefabrikáty sa na stavbe montujú zavážacím žeriavom. Na úseku Hubová-Ivachnová sa nepoužila 

Aj na týchto stavbách vidieť výrazný pokrok aký mostné staviteľstvo na SR dosiahlo a to nie len v technológiách výstavby mostov, ale aj v kvalite realizácie. A aj keď je novinári často vykresľujú slovenské staviteľstvo len v negatívnom svetle, keď sa pozrieme na mostné stavby objektívne a v širokom zábere je výrazný progres nespochybniteľný. Žiaľ nie každý to vie zhodnotiť z osobnej skúsenosti a tak je ľahko ovplyvniteľný bulvárnymi článkami. Na naše mosty a stavbárov, ktorí budujú infraštruktúru tejto krajiny a v neľahkých podmienkach často riskujú svoje životy by sme mali byť hrdý a neveriť hneď všetkým článkom ktoré stavebníctvo v poslednej dobe len očierňujú.

Členovia SNK fib, zastupujúci významné stavebné spoločnosti a organizácie + študenti STU..
Členovia SNK fib, zastupujúci významné stavebné spoločnosti a organizácie + študenti STU.. 
Peter Paulík

Peter Paulík

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Stavebná fakulta STU - Katedra betónových konštrukcií a mostovKNIHA:Mosty na území Slovenska Zoznam autorových rubrík:  Veda a filozofiaMostyStatikaVšeličo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu