Cyklomost Devínska nová Ves - Schlosshof

Autor: Peter Paulík | 20.6.2012 o 13:10 | (upravené 20.6.2012 o 17:16) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  10665x

Keďže sa pomaly blíži termín otvorenia cyklistickej lávky spájajúcej Bratislavskú časť Devínska nová Ves s rakúskym Schlosshofom prinášam v blogu zosumarizované základné informácie o histórii a výstavbe tohto mosta. Lávka pre peších a cyklistov je netradičná nielen z konštrukčného, ale aj z historického hľadiska, keďže bola vybudovaná v mieste historického mosta, ktorý bol postavený už v roku 1771 na príkaz Márie Terézie. Tento most ponad rieku Moravu potom počas svojej existencie ovplyvnil viacero významných historických udalostí.

História:

Príjazdová cesta pôvodného mosta ponad inundačné územie viedla po násypoch vytvorených z lámaného kameňa s niekoľkými kamennými a murovanými klenbami, ktoré uľahčovali prietok rieky Moravy v čase jej vysokej hladiny. Na tieto príjazdové násypy potom nadväzovala hlavná časť konštrukcie mosta, ktorá preklenovala centrálny tok rieky drevenou konštrukciou dlhou cca 270 metrov, uloženou na drevených pilótach zarazených do dna rieky.

most_devinska_nakres.png

Most sa zapísal do histórie pri viacerých, žiaľ najmä vojenských udalostiach. Cez tento most údajne prechádzali Napoleonove jazdné oddiely v roku 1805 pri lúpežných prepadoch obcí v okolí Bratislavy. O štyri roky neskôr bol potom most vážne poškodený plaviacimi sa ľadmi, čo zase znemožnilo prechod čerstvých Uhorských vojsk počas bitky pri Wagrane. Po tejto bitke Napoleonove vojská obsadili Bratislavu, no ak by most nebol býval poškodený a vojská by po ňom prešli, je dosť možné že Napoleon by bol túto bitku prehral a celé jeho vojenské ťaženie by sa potom vyvíjalo celkom inak.

Ďalšou vojnou, ktorá most poznačila bola Maďarská revolúcia v roku 1848 v ktorej jeden z prvých bojov sa odohral práve na tomto moste. V bitke padlo približne 30 vojakov na oboch stranách a takmer celá drevená časť mosta zhorela do tla. Most si obyvatelia veľmi neužili ani po jeho oprave, keďže už o pár rokov neskôr, v roku 1866, bol zase rozobratý pri ústupe Rakúskych vojsk v Prusko-Rakúskej vojne. Význam premostenia dokladuje aj neustála snaha vynaložená na jeho rekonštrukcie, ktoré boli počas jeho životnosti nutné nielen kvôli vojnám, ale aj kvôli jeho častému poškodeniu plaviacimi sa ľadmi a povodňami. Most bol kvôli charakteru svojej konštrukcie poškodený takmer každý rok a vyžadoval permanentnú údržbu. Definitívnu ranu mu však nakoniec zasadila opäť vojna. Osudným mu bolo jeho zničenie koncom druhej svetovej vojny, ktorá priniesla okrem skazy aj nový pohraničný režim spojený so Železnou oponou. Po jeho provizórnej obnove most ešte pár rokov fungoval, no po roku 1949 už bol úplne vyradený z funkcie a postupne sa rozpadal. Železná opona most doslova zmietla z mapy.

S jeho obnovením sa začalo uvažovať až po páde komunizmu v roku 1989 a zintenzívnenie rokovaní priniesol až program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007-2013.

Nová konštrukcia.

Časť mosta bola v rámci tohto programu na rakúskej strane "zrekonštruovaná" už pred pár rokmi. V každom prípade sa však celkom o rekonštrukcii hovoriť nedá, keďže pôvodný kamenný most bol nahradený betónovým mostom s kamenným obkladom s využitím pôvodných kameňov. Práca je však prevedená veľmi precízne a oblúky tohto nového mosta majú svetlosť 9,50 metra.

obluky_prijazd.JPG stary_vs_novy.JPG

Podstatnú časť inundačného územia, ako aj hlavný tok rieky Moravy, preklenula moderná oceľová priehradová konštrukcia dĺžky 525 metrov so zaveseným hlavným poľom rozpätia 120 metrov. Táto konštrukcia na slovenskej strane preklenuje aj zvyšky pôvodných násypov a zopár zachovaných murovaných priepustov.

nakres_hlavne_pole.png

Jednotlivé časti mosta sa zhotovovali vo výrobnej hale odkiaľ sa dovážali ako nadrozmerný náklad. Tieto 15 metrov dlhé časti sa potom na stavenisku zvárali do väčších celkov, ktoré sa následne ukladali na pripravené podpery.

hala1.jpg montaz_OK1.JPG

Jednou z najnáročnejších úloh pri výstavbe mosta bolo preklenutie hlavného toku rieky poľom dĺžky 120 metrov, ktoré je v definitívnom štádiu podvesené závesmi na dva pylóny výšky 18 metrov. Posledný kus tohto poľa vážiaci 28 ton sa uložil 13.3.2012, pričom v tomto štádiu bolo prostredné pole ešte uložené na dočasných podperách. Aby bolo možné tieto podpery odstrániť nasledovala v ďalšej fáze rektifikácia a napínanie závesných lán.

Posled_diel.JPG

prepojenie_brehov.jpg

napinacie_zriadenie.JPG vystavba_hlavne_pole.JPG

na_moste_prac.JPG na_moste.JPG

Stavbu lávky komplikovala najmä meniaca sa hladina rieky, ktorá často stavbu prerušila aj na niekoľko dní. Okrem iného bolo potrebné pri výstavbe rešpektovať aj chránené prírodné prostredie, ktorému sa museli práce prispôsobiť tak, aby čo možno najmenej ovplyvnili živočíchy, ktoré tam žijú a hniezdia.

Treba povedať že stavitelia nakoniec odviedli peknú prácu a lávka klenúca sa nádherným prostredím bude už čoskoro slúžiť verejnosti. Cyklistická lávka tak prepojí územia, ktoré boli na dlhé roky rozdelené politickou bariérou, ktorej prekonanie je často oveľa náročnejšie ako prekonanie bariér vytvorených prírodou.

final_stav.JPG devinska_skoro_final.jpg

A na záver si vychutnajte prelety ponad takmer dokončený most, ktoré mi poskytol jeden môj dobrý kamarát, ktorý na moste niekoľko mesiacov pracoval.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?