1. úsek: Nitra (západ) - Selenec .... dĺžka úseku 12,3 km, 12 mostov
Hneď na začiatku úseku sa nachádza spriahnutý oceľový oblúkový most s rozpätím oblúka vyše 70 metrov, ktorý slúži na prevedenie cesty ponad budovanú rýchlostnú cestu. Samotný oceľový oblúk je vyplnený betónom a je pripojený k základom bez použitia ložísk. Výstavbu tohoto mosta mohli vodiči priebežne sledovať pri prejazde popod neho do Nitry. No a ako to vlastne prebiehalo ilustrujú nasledovné obrázky (zjednodušená verzia):
Najskôr sa na podpernej skruži zhotovila oceľová mostovka tvorená tzv. pozdĺžnikmi a priečnikmi.
Následne sa postavila podperná skruž (tzv. podperné bárky) pre zhotovenie oblúka. Nasledovala montáž oblúka, šikmých vzpier a betonáž tzv. koncových priečnikov.
Po dokončení tejto fázy sa vyplnil oblúk betónom a po 3 dňoch sa mohli odstrániť pomocné bárky. Nasledovala montáž a napnutie závesov.
V poslednej fáze sa odstránila aj skruž zpod mostovkovej časti.
Ďalším významným objektom už priamo na trase R1 je vyše 800 metrov dlhý železobetónový most , budovaný technológiou vysúvania. Je to tretí vysúvaný most na SR, pričom technológia výsunu je podobná technológii použitej pri výstavbe vysúvaného mosta pri Považskej Bystrici.
Modrá oceľová konštrukcia na predku mosta je tzv. výsuvný nos a slúži na zmenšenie namáhania mosta počas výsunu (keďže je výrazne ľahší ako betónová časť, redukuje tvz. konzolové ohybové momenty)
Naraz sa vysúvajú oba mosty, kvôli zrýchleniu výstavby. Mosty v Štrbe a Považskej Bystrici sa vysúvali po jednom, teda po dokončení jedného sa celá technológia premiestnila na druhý most. Takéto riešenie (budovanie oboch mostov naraz) je síce rýchlejšie, no potrebujete dvojnásobný počet technologických častí.
Pohľad zo žeriavu počas výsunu pravého mosta:
Pohľad na hydraulické výsuvné zariadenie:
Dvojica hydraulických výsuvných zariadení však nezvládne výsun celej dĺžky mosta a tak sa približne v polovici musí urobiť ďalšie stanovisko s osadenými hydraulickými lismy. Kvôli vodorovnej sile vznikajúcej pri výsune a nedostatku priestoru, nemohli byť tieto lisy osadené priamo na piliery a musela sa dobudovať mohutná železobetónová konštrukcia, ktorá po dokončení výstavby bude vybúraná.
Na tento most priamo nadväzuje takmer 360 metrov dlhý most budovaný technológiou letmej betonáže, ktorý ponesie plný profil rýchlostnej cesty. Momentálne prebieha budovanie tzv. zárodkov na ktorý sa potom osadia tzv. betónovacie vozíky. Jednotivé vahadlá sa potom prepoja a vznikne spojitý systém . Použitie tejto technológie vyplynulo z max. rozpätia 85 metrov, ktoré bolo potrebné na prekonanie rieky Nitra. Pri takomto rozpätí a druhu prekážky je technológia letmej betonáže ideálna.
Pohľad na zárodok:
Na obrázku vydieť pomocné steny slúžiace na stabilizáciu vahadla počas výstavby a ktoré budú po dokončení mosta odstránené. Samotný pilier je schovaný medzi nimi:
2. úsek: Selenec - Beladice ..... dĺžka úseku 18,9 km, 21 mostov
Na druhom úseku je prvým väčším mostom 372 metrov dlhý trámový most, ktorý sa buduje na pevnej skruži:
Nasleduje 760 metrov dlhý most budovaný technológiou letmej montáže. Pri tejto technológii sa vopred zhotovené prefabrikáty postupne pripínajú k už hotovej konštrukcii pomocou špeciálneho žeriavu. Tejto technológii sa musel prispôsobiť tvar hlavíc pilierov a to tak, aby mohol na ne tento žeriav doslova našlapovať.
Za týmto mostom sa potom nachádza takmer 500 metrov dlhý most z prefabrikovaných nosníkov tvaru písmena I.
Ďalším veľmi zaujímavo budovaným mostom, dĺžky 955 metrov, je most cez Hosťovský potok. Maximálne rozpätia polí majú 70 metrov. Krajné polia sú budované na pevnej skruži, no na betonáž ostatných polí sa používa tzv. výsuvná skruž. Výška pilierov dosahuje 35 metrov.
Výsuvná skruž, ktorá svojími rozmermi by mohla byť považovaná za most sama o sebe, má celkovú dĺžku takmer 140 metrov. Je to pavdepodobne najväčšia výsuvná skruž v Európe. Váži cca 180 ton a z Portugalska na SR ju priviezli na cca 80 kamiónoch.
Keďže celý profil diaľnice nesie iba jeden most (a nie dva paralerné), výstavba je rozdelená na viacej fáz: Samotná komora sa betónuje pomocou výsuvnej skruže. Následne sa k zhotovenej komore vyvesia prefabrikované vzpery a nakoniec sa dobetónuje horná doska.
Montáž vzpery:
Aby sa mohla skruž posúvať po pilieroch musí byť na nich dopredu osadený tzv. zárodok.
Za týmto mostom sa potom nachádza ešte jeden väčší most dĺžky 355 metrov, preklenujúci Čerešňovský potok, budovaný z prefabrikovaných I- nosníkov (bez foto).
3. úsek: Beladice - Tekovské Nemce ..... celková dĺžka: 14.3 km, 22 mostov
Na tomto úseku sú dva väčšie mosty. Prvý má dĺžku 190 metrov a preklenuje Majerský potok. Jedná sa o tzv. spriahnutý most, teda tvorí ho oceľová konštrukcia na ktorej je nadbetónovaná mostovková časť.
Druhým mostom je 270 metrov dlhý trámový most budovaný výsuvnou skružou, ktorá sa používala pri výstavbe v Považskej Bystrici. Most má 7 polí a je to tzv. rámová konštrukcia (bez ložísk na pilieroch).
Samozrejme na úsekoch sa nachádza aj množstvo menších mostov, ktoré však pre limitovaný rozsah neuvádzam.
Priebeh prác na obchvate môžete sledovať na webstránke zhotovenej pre tento účel, kde nájdete aj množstvo iných informácií.
Osobne považujem takúto stránku za veľký prínos a myslím si, že v budúcnosti by mali mať všetky takéto väčšie stavby vlastnú web stránku, kde by sa verejnosť mohla dozvedieť aktuálny stav výstavby a rôzne info o jednotlivých objektoch.
No a na úplný záver želám veľa zdaru všetkým čo sa na tejto výstavbe podieľajú.
Použitá literatúra:
Výkresová dokumentácia: Most na R1 nad Priemyselnou ulicou, Dopravoprojekt, 2010
P. Novotný, L. Konečný, J. Stráský, P. Klimeš: Most přes hosťovský potok na R1, Betonárske dni, 2010
L. Konečný, T. Romportl, J. Stráský, Z. Horníček: Oblúkový mostný objekt nad R1, Betonárske dni, 2010
peter.paulikstuba.sk