V predošlom blogu som písal o kamennom moste pri Kráse nad Kysucou, ktorý je zrejme najdlhším celo-kamenným mostom na Slovensku. Ešte viac ma však prekvapil most stojaci priamo v meste, ktorý je výnimočný zrejme nielen v Slovenskom meradle. pokračovanie článku
Obyvatelia mestečka Krásno nad Kysucou možno ani len netušia aký unikátny most stojí len cca 4 km od centra ich mesta a nebyť náhody, nevedel by som o ňom ani ja. Čo ma však prekvapilo ešte viac, tento most nefiguruje v žiadnej knihe zaoberajúcou sa mostným staviteľstvom na území SR, nie je propagovaný ani ako turistická atrakcia a nie je ani v evidencii Pamiatkového úradu SR. Veď áno .. kamenných mostov je na Slovensku viacero ... ale nie dĺžky 50 metrov..... pokračovanie článku
Mosty na eurobankovkách predstavú symbol spájania a spolupráce, pričom na jednotlivých nominálnych hodnotách bankoviek sú vyobrazené mosty z rôznych období. Tak ako stúpa nominálna hodnota bankovky aj most, ktorý je na nej vyobrazený predstavuje čoraz vyšší stupeň vývoja inžinierskeho staviteľstva. Každá bankovka zastupuje určité architektonické obdobie od antiky (5€), cez románsku architektúru (10€), Gotiku (20€), Renesanciu (50€), Baroko (100€), Secesiu (200 €) až po modernú architektúru (500€). Z tohto architektonického obdobia je následne vybraný aj most reprezentujúci inžinierske staviteľstvo danej doby. Podľa kritérií, ktoré sa stanovili pri výbere návrhu však žiadna konštrukcia nemohla byť reálnou a tak aj autor dizajnu eurobankoviek Rakúšan Robert Kalina musel vytvoriť fiktívne mosty, ktoré nenájdete v žiadnej krajine. pokračovanie článku
Ako som už spomenul v predošlom blogu história betónu prešla viacerými obdobiami rozvoja a následného úpadku. Počas rozmachu Rímskej ríše, keď už sa zdalo, že betón natrvalo zakotví v stavebníctve ako veľmi dostupný materiál vhodný takmer na akúkoľvek výstavbu, došlo k opätovnému nečakanému zániku tejto technológie. Stalo sa tak aj napriek tomu, že postup výroby betónu bol už zachytený aj v knihe M. Vitruvia: De architectura (napísaná okolo roku 20 pred. n.l.). pokračovanie článku
Betón je dnes najpoužívanejším stavebným materiálom sveta pokrývajúci široké spektrum využitia. Existujú betóny rôznych pevností s rôznymi vlastnosťami, doslova podľa požiadaviek inžinierov a investorov. Kým sa však betón stal neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života prešiel dlhou a búrlivou históriou, ktorá sa vyznačuje značnou nespojitosťou. Betón sa viackrát vytratil, znovuobjavil a upadol do zabudnutia, až kým nenastal jeho nevídaný rozmach po jeho znovuobjavení a zdokonalení počas priemyselnej revolúcie. pokračovanie článku
Mnohé mosty, ktoré sa postavili na území Československa v období pred druhou svetovou vojnou patrili k jedným z najpôsobivejších stavieb svojej doby. Československé mostné staviteľstvo malo v tomto období veľmi dobrú povesť a mnohí odborníci z oblasti inžinierskych stavieb patrili vo svojej dobe k svetovej špičke. Veľká časť veľkolepých diel, ktoré vytvorili však akoby šmahom ruky zmizla počas pár posledných mesiacov druhej svetovej vojny. pokračovanie článku
Aj keď betón je najpoužívanejším materiálom na svete a bez problémov si ho môžete za pár minút namiešať aj doma na záhrade, doteraz nieje presne známe ako prebiehajú chemické procesy pri jeho tuhnutí. pokračovanie článku
Nech už to znie akokoľvek neuveriteľne, betónové lode majú už vyše 160 ročnú históriu a aj keď sa dnes vyrábajú len zriedka, ešte stále neskončili na smetisku dejín a možno ich čas ešte len príde. pokračovanie článku
Po dokončení úseku D1 pri Považskej Bystrici som si nemyslel, že ešte niekedy na Slovensku budem mať možnosť vidieť všetky najpoužívanejšie technológie výstavby betónových mostov na jednom mieste. Obchvat Nitry na rýchlostnej ceste R1 však môžeme kľudne nazvať aj výstavou želozobetónových mostárskych technológií, ktorá rozsahom dokonca prekonáva aj Považskú Bystricu. V blogu prinášam informácie o najzaujímavejších stavbách tohto úseku. pokračovanie článku
Galilea väčšina ľudí pozná ako astronóma, ktorý sa preslávil skonštruovaním ďalekohľadu a výrokom "a predsa sa točí (Eppur si muove!)". Málokto však vie že je považovaný za jedného zo zakladateľov odboru pružnosti a pevnosti materiálov. pokračovanie článku
Čo si myslíte, koľko mostov je na území SR? Na túto otázku ste mohli počas uplynulých troch mesiacov odpovedať prostredníctvom miniankety na mojom blogu. Musím sa priznať, že keď som túto anketu zverejnil, presný počet všetkých mostov som ešte nevedel a ako sa neskôr ukázalo je ich viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako dopadla táto anketa a aká je skutočnosť sa dozviete na nasledujúcich stranách. pokračovanie článku
Pontifex Maximus - vrcholný titul mostára v čase Rímskej ríše, ale aj jeden z titulov pápeža ešte aj v súčasnosti. Mosty postupne prerástli z materiálnej podoby aj do sféry náboženského abstraktného myslenia. Kým bežne mosty spájali konkrétne miesta pomocou dômyselnej konštrukcie, v mýtoch a náboženstvách pomáhali obrazne vykresliť prepojenie dvoch rôznych svetov ako napr. pozemského a posmrtného, každodenného a nadprirodzeného. Mosty nájdeme v mýtoch, legendách a náboženstvách z celého sveta, ktoré sa väčšinou v jednotlivých regiónoch vyvinuli celkom nezávisle od seba. pokračovanie článku
Cestný most medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom si všimne naozaj len máloktorý návštevník prechádzajúci cez neho ponad rieku Belá. Na to, že tento most má zaujímavú históriu však upozorňuje pamätná tabuľa osadená na jeho začiatku. Z cesty vidieť len značne poškodené betónové zábradlie a vodičovi neunikne ani zúžený jazdný pás. pokračovanie článku
Jedna z najmedializovanejších mostných stavieb na území SR sa dočkala svojho slávnostného otvorenia v pondelok nadránom čo určite pozitívne ocenili všetci vodiči, ktorý sa denno-denne museli pretláčať zápchami v meste. Máloktorý projekt a realizácia mosta bola ovplyvnená takým množstvom zainteresovaných strán ako práve táto estakáda. Inžinierske riešenie muselo zohľadniť veľké množstvo faktorov tak aby bol výsledok globálne najprijateľnejší. Bolo potrebné držať čo možno najnižšiu cenu popri vysokej rýchlosti výstavby a s čo najmenšími zásahmi do koridoru mesta. Samozrejme toto všetko pri zachovaní estetickej elegantnosti diela, ktoré sa stalo dominantou mesta. pokračovanie článku
Jeden z najväčších stavebných projektov v strednej európe, komplex Eurovea, bol dokončený len pred pár dňami a slávnostné otvorenie prilákalo nemálo zvedavcov. Táto veľkolepá stavba si vyžiadala počas výstavby množstvo náročných stavbárskych úloh v krkolomných termínoch o ktorých sa však laická verejnosť nemá odkiaľ dozvedieť. Keďže si myslím, že množstvo informácií z výstavby by niektorých z vás mohlo zaujať, skúsil som vybrať tie najzaujímavejšie časti a to najmä z pomerne náročného zakladania a výstavby podzemných priestorov. pokračovanie článku
Nedalo mi nevšimnúť si zničený Nový most v najnovšom klipe nášho kráľa Rytmusa. Neviem či pri výrobe klipu sa zohľadňovala aj otázka statiky .... :-) ..... alebo bolo účelom zobraziť len čo možno najviac zničených Bratislavských stavieb bez ohľadu na to, či je vôbec reálne aby takto poškodené budovy a mosty vôbec obstáli pokračovanie článku
Na internete sa dá nájsť zopár fotiek zo stavieb, ktoré sa nevydarili tak ako mali a táto tematika už bola spracovaná aj na viacerých zahraničných blogoch. V mojom blogu ponúkam súhrn rôznych nepodarených stavieb, ktoré som našiel na internete a ktoré mi prišli na mail. Takže teraz aj trochu úsmevnej kritiky do vlastných (stavbárskych) radov. pokračovanie článku
Počuli ste už niekedy meno Isambard Kingdom Brunel? V rebríčku BBC z roku 2002, Top 100 Britons, skončil na druhom mieste za Churchillom, predbehnúc princeznú Dianu, Darwina, Shakespeara, Newtona aj Lennona. Takže ak Vám nejde politika, veda ani umenie, skúste sa stať slávnym inžinierom. pokračovanie článku
V predošlom blogu som predstavil prvých 9 z 18 vybraných mostov vymykajúcich sa z normálu atypickým riešením, alebo dizajnom. V tomto blogu ponúkam ďalších 9 netradičných premostení. pokračovanie článku
Počas blúdenia internetom som natrafil na zopár mostov, ktoré sa výrazne odlišujú od štandardných mostov či už dizajnom alebo konštrukčným riešením. Je ich ale toľko, že som tento blog musel rozdeliť na dve časti aby toho nebolo naraz veľa Niektoré mosty už boli spomenuté aj v predošlom blogu a tak ich znova opakovať nebudem. V týchto dvoch častiach blogu som vybral 18 najextravagantnejších mostov z extravagantných. Sú to najmä mosty pre ktoré zrejme neplatia žiadne racionálne základy navrhovania a ich riešenie sa plne podriaďuje požiadavke vyniknúť z normálu aj keď často za cenu viacnásobného predraženia mosta. V niektorých prípadoch je takéto experimentovanie prínosom a to najmä z hľadiska poskytnutia turistickej atrakcie, prípadne odskúšania novej technológie. Niekedy je dokonca otázne či sa ešte stále jedná o most. pokračovanie článku
M.I.T. alebo Massachusetts Institute of Technology bol založený v roku 1861 neďaleko mesta Boston a dnes je jednou z najväčších výskumných univerzít sveta so silným dôrazom na teoretický, aplikovaný, mezidisciplinárny a technologický výskum. V roku 2002 M.I.T. začal s projektom opencourse, ktorého cieľom je poskytnúť prednášky dostupné na celom svete prostredníctvom internetu. Dnes je na stránke celkovo 1925 kurzov z čoho je cca 10% spracovaných už aj vo videoformáte. pokračovanie článku
Napriek tomu, že princíp fungovania priesvitného betónu je veľmi jednoduchý a jeho výroba je pomerne ľahko realizovateľná, bol tento druh betónu vynájdený až v roku 2001 Áronom Losonczim z Maďarska. Možno nebol prvý koho takáto myšlienka napadla, no určite bol prvý kto si nechal takýto typ betónu patentovať, čo mu následne zaručilo svetovú slávu najmä v odbore architektúry a stavebných materiálov. Prvotné veľké vízie architektov však neskôr schladila cena tohto druhu betónu, ktorá je rádovo 200 krát vyššia než cena bežných betónov. pokračovanie článku
Úloha Pražského obchvatu je rovnaká ako úloha všetkých iných obchvatov a to vylepšenie dopravnej situácie v Prahe a jej okolí. Napriek tomu že jeho výstavba bola schválená už v roku 1963, reálne sa začal stavať až po roku 1980 a jeho dokončenie je naplánované na rok 2015. Celý obchvat bude merať 83 km s množstvom mostov a s niekoľkými tunelmi. V blogu je zopár pohľadov na úseky, ktoré som navštívil v rámci exkurzie, organizovanej firmou Valbek pre študentov odboru KDS, Stavebnej Fakulty BA a ZA . pokračovanie článku
Výstavba diaľnice D1 cez Považskú Bystricu začala v decembri 2007 a dokončená by mala byť v júni 2010. Na tomto vyše 9,5 km úseku sa nachádza až 20 mostov celkovej dĺžky vyše 7 km. Uplatnenie tu našlo až 6 rôznych technológií výstavby a denne sa na stavbe diaľnice podieľa vyše 4500 ľudí. Mohli by sme to nazvať aj železobetónovým mostárskym rajom nakoľko vidieť toľko rôznych technológií výstavby mostov pokope je naozaj len veľmi zriedkavá situácia. pokračovanie článku
Mosty oddávna premosťovali údolia, prekážky, vodné toky ale aj históriu ľudstva. Nájdete ich v historických dokumentoch, na obrazoch veľkých maliarov (Botticelli, Renoir, van Gogh) ale aj v rôznych mýtoch a legendách. Napokon stačí sa pozrieť na eurobankovky, na ktorých sú jednotlivé doby charakterizované práve mostmi, ktoré majú symbolizovať spájanie. Mosty boli a aj sú súčasťou našich každodenných životov a aj keď si to možno nie každý uvedomuje, sú nevyhnutné pre fungovanie modernej spoločnosti. Myslím si, že mosty sú zaujímavou témou aj pre neodborníkov a preto sa v tomto blogu pokúsim predstaviť vám aspoň niektoré typy mostov a základné princípy ich statického pôsobenia. pokračovanie článku
O obrovských možnostiach nanotechnológie sa prvý krát zmienil P. Feynman (laureát nobelovej ceny za fyziku), v roku 1959, výrokom: tam dole je množstvo priestoru ("There´s a plenty of room at the bottom"). Tým "tam dolu" myslel štruktúru hmoty v oblastiach jednej miliardtiny metra (0.000001 mm, pre porovnanie ak by napríklad jeden meter bola vzdialenosť Slnka od Zeme, tak 1 nanometer by bol dĺžka futbalového ihriska). V tejto molekulárnej oblasti je možné "vyskladať" takú štruktúru hmoty, ktorá splní požiadavky na jej výsledné vlastnosti. Samotný produkt nanotechnológie môže potom slúžiť samostatne, prípadne môže byť integrovaný do rozmerovo vyšších štruktúr. Práve vďaka tejto druhej možnosti otvára nanotechnológia nové vyhliadky aj pri výrobe betónov s vylepšenými vlastnosťami. pokračovanie článku
Betón je v súčasnosti najrozšírenejší stavebný materiál, pričom na každého obyvateľa Zeme pripadá približne jedna tona vyrobeného betónu ročne. Väčšina ľudí rozumie pod pojmom betón len jednoduchú hmotu skladajúcu sa z cementu, vody, piesku a kameniva, ktorá má po zatuhnutí vysokú pevnosť. Otázne ostáva, čo rozumieme pod pojmom vysoká pevnosť. pokračovanie článku
Urobiť výber 11 najzaujímavejších mostov sveta je mimoriadne zložitá úloha, nakoľko každý jeden most je výnimočný a výsledok je vždy ovplyvnený subjektívnym hodnotením. Napriek tomu som sa pokúsil vybrať 11 mostov, ktoré sa vo svete preslávili či už svojim netradičným dizajnom, alebo svojimi rozmermi, predstavujúcimi vrchol inžinierskej a remeselnej zručnosti svojej doby. pokračovanie článku
Komunita, ktorá je väčšinou spoločnosti často zatracovaná a nepochopená ... Čo o nich však viete? Neodsudzuje sa často celok len kvôli pár jednotlivcom? pokračovanie článku
V rámci prestavby starej kefárne na Radlinského ulici v Bratislave, sa uvažuje nad využitím starých liatinových stĺpov, ktoré boli odliate ešte v 19-tom storočí v Rakúsko-Uhorsku. V konštrukcii by sa mali využiť ako nosné prvky. pokračovanie článku
Popis technológie výstavby mosta bol spracovaný v prvej časti. V tejto časti by som chcel prezentovať zopár fotiek okolitého prostredia ako aj fotky z extrémnych podmienok, ktoré sa vyskytli počas výstavby. pokračovanie článku
Technológia vysúvania mosta ponad údolie sa na území SR použila po prvý krát pri výstavbe 600m dlhého mosta pri obci Štrba v rokoch 2005 až 2007. Vo svete sa táto technológia využíva už niekoľko desaťročí, nakoľko rýchlosť výstavby je skoro dvojnásobná oproti klasickej technológii budovania mosta na pevnej skruži. Prvý veľký most budovaný technológiou vysúvania bol most v Kufsteine, postavený v roku 1967, s celkovou dĺžkou 450m. pokračovanie článku
asistent na Stavebnej fakulte STU - Katedra betónových konštrukcií a mostov
peter.paulikstuba.sk
